Berlín/Bratislava
29. januára (TASR) - Nebolo málo takých, ktorí na začiatku Adolfa
Hitlera podceňovali a hovorili o krátkej epizóde jeho vládnutia. Kruto
sa prerátali a čoskoro mnohí pochopili, čo sa v Nemecku v predposledný
januárový deň roku 1933 skutočne stalo. V pondelok 30. januára uplynie
90 rokov odvtedy, kedy bol nacistický vodca Adolf Hitler menovaný za
ríšskeho kancelára.
Adolf Hitler sa pokúsil dostať k moci už v novembri 1923 a to len krátko
potom ako sa stal vodcom krajne pravicovej, antisemitskej
Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany
(Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, NSDAP). Jeho pivný puč v
Mníchove bol ale potlačený, Hitler zadržaný a 1. apríla 1924 si vypočul
verdikt päť rokov väzenia. Avšak už po necelých deviatich mesiacoch ho
20. decembra 1924 prepustili. Práve vo väzení v bavorskom meste
Landsberg am Lech napísal Hitler knihu Mein Kampf, jeden zo základných
dokumentov nacistickej ideológie.
O viac ako deväť rokov neskôr, v januári 1933, sa podarilo Hitlerovi
dosiahnuť svoj cieľ. Do kresla nemeckého kancelára zasadol vďaka
bezvýchodiskovej ústavnej kríze, neutešenej hospodárskej a sociálnej
situácii s miliónmi nezamestnaných a zákulisným dohodám.
Jednoduché heslá riešenia problémov priťahovali masy voličov NSDAP, čím
rástol vplyv nacistov. Prejavilo sa to v parlamentných voľbách v
septembri 1930, keď získali 18,3 percent. Vo voľbách do Ríšskeho snemu
(Reichstagu) v máji 1928 to bolo len 2,6 percenta hlasov voličov. V roku
1932 sa konali v Nemecku dokonca dvoje voľby do Ríšskeho snemu. V
júlovom hlasovaní si NSDAP svoje pozície výrazne posilnila. Dostala 37,3
percent hlasov voličov a stala sa najsilnejšou stranou v parlamente. V
nasledujúcich novembrových voľbách síce nacisti stratili, získali 33,1
percent, ale napriek tomu zostali najsilnejšou stranou.
Neúnosná situácia nakoniec viedla ríšskeho prezidenta Paula von
Hindenburga, potom čo tak dvakrát odmietol urobiť, aby menoval Hitlera
za ríšskeho kancelára. Stalo sa tak v pondelok predpoludním 30. januára
1933. V berlínskom hoteli Kaiserhof, v ktorom mal Hitler svoju
rezidenciu, prepukli oslavy. Večer pochodovali nemeckou metropolou na
znak víťazstva tisícky prívržencov NSDAP s horiacimi fakľami v rukách.
Necelý mesiac po menovaní Hitlera za ríšskeho kancelára zinscenovali
nacisti 27. februára 1933 požiar Ríšskeho snemu, z ktorého obvinili
komunistov. "Je to najohavnejší boľševický teroristický útok v celej histórii Nemecka,"
hlásala nacistická propaganda. Požiar sa stal jednou z najvýznamnejších
udalostí éry nástupu nacistického režimu v Nemecku. Hitlerova vláda ho
využila ako zámienku na masívne obmedzovanie občianskych slobôd.
Jedným z ďalších míľnikov na ceste k totálnemu prevzatiu moci nacistami
bol Zmocňovací zákon (Ermächtigungsgesetz) z 24. marca 1933, ktorý
zrušil dôležité kompetencie parlamentu, pričom zákonnú moc odovzdal de
facto úplne do rúk kancelára Adolfa Hitlera. Zo 647 poslancov Ríšskeho
snemu ich hlasovalo za zákon 444, proti bolo len 94 sociálnych
demokratov.
Na hlasovaní sa v parlamente nemohlo zúčastniť 81 komunistických
poslancov, pretože ich nacisti medzi tým buď pozatýkali alebo sa
skrývali. Zákon mal pôvodne platiť štyri roky, ale v rokoch 1937, 1939,
ako aj v roku 1943 bola jeho platnosť predĺžená a až do konca
nacistického režimu v máji 1945 bol právnou základňou nemeckého
zákonodarstva.
0